Miroslav

Ako mladý chalan som chodil do kostola, dokonca som tam aj miništroval. No bolo to na takom bode, že pokým ma to bavilo, tak som tam chodil, ale keď prestali byť pre mňa zaujímaví, tak som tam nechodil. Nevnímal som tam prítomnosť Boha a nič o Bohu som sa nedozvedel. Skončila omša a ako som do kostola vošiel, taký som z neho aj vyšiel, žiadna zmena v mojom živote nenastala. Ako som si vyzliekol miništrantské šaty, tak pre mňa skončil aj kresťanský život. Žil som tak ako každý bežný človek, až kým som sa neoženil. To ma dohnalo znovu do kostolných lavíc a túžba po Bohu bola väčšia a skutočnejšia, ale ani to mi netrvalo dlho. Až raz sa mi prisnil sen, v ktorom mi Ježiš klopal na dvere môjho srdca. To vo mne vzbudilo myšlienky, či Ježiš je skutočne mojím Pánom a či skutočne prebýva v mojom vnútri. No našťastie sa môj starší syn stretol s Pánom skôr než ja. On mi začal kázať a objasňovať veci, ktoré boli pre mňa neznáme. V tom čase ma to slovo napĺňalo a oživovalo moje srdce, akoby niečo vo mne horelo, a tak som neváhal ani minútu a odovzdal som život Bohu. Pred obrátením som za každým slovom preklínal každého, kto mi prišiel do cesty. So ženou sme sa neustále len hádali, prestal som si ju vážiť a ctiť ako manželku, postupne sa z nášho manželstva vytrácala láska a boli sme k sebe ako dvaja cudzí a chladní ľudia.
V tom čase sa mi stávali časté úrazy, ktoré som si nevedel normálne vysvetliť, a ktoré sa ani bežnému človeku nestávali. Preto som fajčil, pil, vtedy som mal pocit, že som skutočným chlapom. Každý má nejakú záľubu, no a ja som strašne rád kradol. Bavilo ma privlastňovať si veci, ktoré mi nepatria a mať z nich úžitok. Ale aj to sa mi po čase vypomstilo, a to tým, že som za krádež istý čas strávil vo väzení. Z toho som mal už aj preludy, mával som zlé sny, ktoré ma strašne vyčerpávali.

Môj život nebol tým, čím by som sa mohol chváliť a hovoriť o ňom. No, ale keď som odovzdal život Bohu, mal som po krk všetkých tých zlých vecí v mojom živote a povedal som si, že to všetko stopnem. No neurobil som to sám, urobil to Ježiš Kristus Nazaretský, ktorý oslobodil a vykúpil môj život.
Odteraz žijem pokojným a vyrovnaným životom. Nech každý človek otvorí svoje srdce pre Boha nech volá na Pána a On príde a zachráni ho.

Valentína

Chodila som do kostola a dokonca som aj verila, že Boh niekde musí byť, ale keď som sedela v kostole a pozerala na tie bezduché sošky, nič mi to o ňom nehovorilo. Boha som osobne nepoznala, vedela som o ňom len to, čo ma naučili na hodinách náboženstva. Aj keď som tam chodila, ničomu, čo sa tam dialo a učilo, som neverila. Doma som sa snažila nadviazať ako taký kontakt s Bohom, snažila som sa Mu vylievať svoje srdce, no cítila som, že tomu ešte niečo chýba. Mala som kamarátku, ktorá to s Bohom myslela vážne, a tá mi začala hovoriť veci, ktorým som spočiatku nechápala, no po dlhšom čase a vplyve tejto kamarátky som si začala uvedomovať prázdno v mojom živote a to, že potrebujem niekoho, o kom ona hovorí.
Tak napriek všetkým problémom, ktoré som mala, odovzdala som život Bohu. Predtým som často kliala. S manželom som bola neustále na nože, sedel v base a náš finančný rozpočet bol veľmi nízky. Vždy nám niečo chýbalo, mali sme nedostatok jedla, a preto som musela chodiť na brigády. To nám trochu pomohlo. Žili sme z úst do úst. Mala som strýka, ktorý vedel vykladať karty a samozrejme, túžila som po lepšej budúcnosti, tak som ho často vyhľadávala, aby ma povzbudil uprostred tých ťažkých chvíľ. Všetko, čo mi predpovedal sa aj neskôr v mojom živote odohralo. Netrvalo dlho a začala som sa tomu venovať aj ja, čítala som z dlane a veštila z kariet každému, kto za mnou prišiel.
V mojom živote prevládal panický strach, neustále som prežívala vnútorný nepokoj. Mávala som kŕčovité bolesti brucha a strašné sny s mŕtvymi ľuďmi. Keď sa mi začali rodiť deti, nejako som s tým prestala a vyhodila som to z môjho života. No aj napriek tomu som vedela, že niečo z toho ma stále ovplyvňuje. Po obrátení mi tie veci nedávali pokoj, Božie slovo osvecovalo moje srdce, počúvala som, čo sa kázalo na stretnutiach, kde som chodila a dostala som dostatok poznania do predošlých veci, ktoré som robila.
Tak som prijala vnútorné oslobodenie z okultizmu a postupne Boh pracoval aj na mojom charaktere, stále ma mení od slávy do slávy. Dnes slúžim Bohu s čistým štítom a snažím sa Mu byť nádobou na česť. Ten, kto žije v zajatí, nech príde k tomu, kto prepúšťa na slobodu k Ježišovi Kristovi.
Redaktorka: Marika Gažiková