http://podtatranskenoviny.delphi.sk/?clanok&cid=21192

Článok, ktorý vyšiel v podtatranských novinách  9.3.2011 „Stačí tak málo: odluka štátu od cirkvi a ľudia sa prestanú urážať“, ma inšpiroval vyjadriť sa ohľadom náboženskej totality, ktorá zákulisne prežíva aj v dnešnom demokratickom štátnom  zriadení, mimoriadne na východnom Slovensku,  kde sa snažíme hovoriť svoj kresťanský  názor nie cez politickú moc starostov,…,  ale na verejných priestranstvách, ako sú kultúrne domy,  alebo námestia a myslím, že pomerne kultúrnym spôsobom, ale hlavne za naše peniaze.  Myslím,  že podobne ako ateisti, ktorí majú svoj svetonázor, aj kresťania, ktorí neprijímajú autoritu katolíckych hodnostárov, ale starajú sa o svoju biblickú vieru, majú právo hodnotiť, dokonca aj nesúhlasiť  s vyjadreniami katolíckeho kléru  z toho dôvodu, že ich platíme z našich daní , teda sú tiež  štátni zamestnanci.  Nevypovedateľná zmluva s Vatikánom však iba  posilňuje ich postavenie nad ústavu, preto je na mieste hovoriť o odluke cirkvi od štátu, čo nie je diskriminácia, ale rovnoprávne spolužitie ľudí rôzneho vierovyznania.

Chcel by som predstaviť  našu skúsenosť. Náš zbor Romani Archa pozostáva prevážne z ľudí, ktorí boli sociálne odkázaní a sú rómskeho pôvodu. Pastorovanie takéhoto zboru nie je ľahké,  ale to, čo kážeme, to funguje a skutočne Boh sa stará o svoj ľud už viac ako pätnásť rokov. Každým rokom sa viac rozvíjame  a máme výsledky, ktoré zaznamenal aj etnologický ústav Slovenskej akadémie vied, ktorý vo svojich štatistikách v projekte SIRONA dospel k záveru, že sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou, ktorú vykonávame s ostatnými , hlavne neregistrovanými cirkvami je najúčinnejšia. Pri prezentovaní činnosti na záverečnej konferencii v Bratislave prezentovali práve títo predstavitelia, ktorí sú štátom platení, čiže registrovaní : kde boli na výletoch, aké kaplnky postavili v poslednom období, ale pre riešenie postavenia Rómov buď krčili ramenami,  alebo zjednodušene poviem „treba na nich veľký bič a malý dvor“.  Skrze štedré projekty, ktoré sú však   minimálne účinné a tiež nezodpovedné rozdelenie humanitnej podpory Rómom prehlbujú priepasť rasizmu na Slovensku. Keď však prídeme do osady hlásať evanjelium, najväčšie útoky zažívame na popud hlavne katolíckych kňazov, ktorí v niektorých obciach ako Huncovce , ale aj v niektorých iných navádzajú ľudí, aby nás násilným spôsobom vyhnali, inak im nebudú krstiť deti a pochovávať zosnulých.

Preto spomínaný článok v Popradských novinách hodnotím z určitého pohľadu pozitívne a prajeme slobodu vyznania aj pre ateistov.  Pre nás veriacich kresťanov je to výzvou, aby sme odzrkadľovali Krista, ktorý ľuďom odpúšťa hriechy, posilňuje vieru vo večný život, uzdravuje nemocných a vyslobodzuje  ľudí z neslobody kvôli zlým duchom a nie križiakov  poviazaných politikou a žijúcich z peňazí  štátu.

Sami chceme byť registrovanou cirkvou na Slovensku, no nevedeli sme sa aj na odobrenie Ústavným  súdom Slovenskej republiky presadiť na Ministerstve kultúry, aj keď sme odmietli finančnú štátnu podporu, ktorá z registrácie cirkvi prislúcha.

www.webnoviny.sk/slovensko/…na…/233342-clanok.html

http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=3519

Ale ,, PRAVDA  ZVÍŤAZÍ”

http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv-o-16-00?id=14430&scroll=74

Romani Archa je spomenutá v pätnástej minúte reportáže STV

autor : Ján Repka