RomaniArcha

Silvia Hangurbadžova

Prijala som do svojho srdca Ježiša Krista, vyznala som Ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Od tej chvíle sa veci v mojom živote začali meniť. Mala som istotu odpustenia svojich hriechov. Toto bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som už v sebe nenosila ten batoh týchto hriechov.

V rubrike svedectvo vám chcem predstaviť Silviu Hangurbadžovú z Kamienky, ktorá je vedúcou modlitebnej skupiny v Kamienke a vedie aj biblické základy.

1.Aký bol tvoj život pred desiatimi rokmi?

Žili sme v chudobe, mali sme nedostatok.Narobili sme si dlhy u ľudí, ale aj v obchode sme nakupovali na dlh. Moje manželstvo bolo pred rozvodom, rôzne hádky a nedorozumenia. Alkoholom aj cigaretami som zabúdala na veci, ktoré boli v mojom živote zlé. Ale napriek týmto veciam som očakávala na niečo lepšie, čo môže prísť do môjho života. Chodila som do kostola, ale to mi nepomáhalo. V mojom živote sa nič nemenilo, všetko bolo po starom a zlé. Chcem spomenúť aj to, že približne v roku 1989-1990 po nežnej revolúcii k nám prišli Rómovia z Nemecka a rozprávali nám o Ježišovi Kristovi. Mala som vtedy asi 13 rokov a veľmi som tomu nerozumela, no slovo, ktoré hovorili sa ma dotýkalo. Videla som, ako sa modlia za ľudí, kládli na nich ruky. Nikdy pred tým som také veci nevidela, mala som aj trochu strach. Teraz , keď si na to spomeniem, tak skoro všetci ľudia, za ktorých sa modlili prijali Ježiša Krista za svojho Pána. Priniesli nám veľmi veľa požehnania. Vždy, keď prišli k nám domov, požehnali nás slovom. Teraz viem, že to malo veľký význam pre naše životy.

2. Ako si sa znovuzrodila?

Do nášho domu prišiel terajší pastor s manželkou a oni mi hovorili o krvi Ježiša Krista. Veľmi sa ma dotklo, keď mi povedali, že táto krv bola vyliata za mňa, aby som mala odpustené všetky hriechy. Už aj pred tým som počula o krvi, ale nerozumela som tomu, nevedela som, že je to pre mňa osobne /samozrejme pre každého, kto tomu uverí/. Keď som si uvedomila, že môžem mať odpustené všetky svoje hriechy, tak to bolo pre mňa niečo veľké a oslobodzujúce. Predstavila som si, že všetko, čo som urobila zlé v mojom živote, môžem mať odpustené. Bola to veľká vec.

3. Čo bol tvoj najväčší problém?

Najväčším problémom boli moje hriechy. Ja som síce chodila do kostola na spovede, ale vedela som, že nemám odpustené hriechy. Ja som vedela, že keby som teraz zomrela, pôjdem do pekla. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí tiež takto rozmýšľali. Niektorí chodili do kostola a iní nie. Bolo to vlastne jedno, či som chodila na spovede alebo nie. Nakoniec som prestala úplne chodiť do kostola.

4. Ako Boh vyriešil tento tvoj problém?

Ja som potrebovala prijať Ježiša Krista za svojho Pána. Keď som sa stretla s našim pastorom a jeho manželkou, ktorí mi hovorili o krvi Ježiša Krista, tak mi povedali, že mu potrebujem odovzdať svoj život tak, aby On sa stal mojím Pánom. Ja som to urobila. Prijala som do svojho srdca Ježiša Krista, vyznala som Ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Od tej chvíle sa veci v mojom živote začali meniť. Mala som istotu odpustenia svojich hriechov. Toto bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som už v sebe nenosila ten batoh týchto hriechov. Nie len tento problém bol vyriešený, ale aj ostatné veci, čo boli zlé sa začali dávať do poriadku.

5. Čo všetko sa zmenilo za tých desať rokov?

Prestala som rozmýšľať o rozvode, naše manželstvo sa dávalo postupne do poriadku. V prvom rade som sa ja začala meniť. Nielenže mi Boh odpustil moje hriechy, ale som ich už potom neopakovala, oslobodil ma od nich úplne. Aj dlhy sme postupne vyplatili a takou ďalšou vecou bolo to, že sme prestali kupovaťv obchode na dlh. Modlili sme sa za to, aby nás Boh vytrhol z týchto dlhov. Chcem spomenúť jedno slovo, ktoré ma zasiahlo: Žalmy 37:25 „Mladý som bol aj som sa zostarel, ale som nevidel spravedlivého opusteného ani jeho semena žobrať chleba.“ Vedela som, že Boh stojí za nami a pomôže nám dostať sa z týchto dlhov. Nedá mi nespomenúť cigarety. Fajčenie bolo pre mňa upokojujúce. Vedela som, že potrebujem oslobodenie, no aj to, že to sama nedokážem. Pýtala som pomoc nášho pastora, aby sa za mňa modlil. Večer sa za mňa modlil a v ten istý večer som už nefajčila. Ďakujem Bohu za to , že som už desať rokov slobodná od cigariet. Môj manžel dlho nemohol nájsť prácu. Keď som sa začala za to modliť Boh vypočul moju modlitbu, až doteraz môj muž pracuje a bude pracovať naďalej. Naučila som sa dávať. Nie len brať, ale aj dávať. Prispievať finančne na Božiu prácu. Je veľmi dôležité, aby aj ostatní ľudia mohli počuť evanjelium, tak ako som ho počula ja. Preto dávam pravidelne desiatky a aj dary a Boh mi neostáva nič dlžný. Hovorí sa o hospodárskej kríze. My sme mali tohto roku väčší prijem ako minulý rok. Boh sa o nás staral. Rozmnožoval naše semeno, ktoré sme siali do zboru, aby Božie kráľovstvo rástlo.

6. Aké máš vízie do budúcnosti?

Ďalej chcem kázať evanjelium, čo je najdôležitejšie, aby množstvo ľudí poznali Pána Ježiša Krista. Venujem sa modlitbám a chcem v tom naďalej pokračovať aj vyučovať, ako sa správne modliť, aby čo najviac modlitieb bolo vypočutých. Chcem byť naďalej stĺpom v našom zbore a podporovať môj zbor.

7. Čo by si odkázala našim čitateľom, ostatným ľuďom?

Boh nám dal ďalšiu šancu. Každý jeden z nás by ju mal využiť. Táto šanca je skrze Ježiša Krista. On nám odpúšťa naše hriechy každý deň. Daroval nám večný život. Sme spasení, zachránení. Poviem už len toľko: Nepremárnite túto šancu! Uverte tomu tak, ako som aj ja uverila a môj život sa stal lepším a víťazným. Aj vo vašom živote môžu takto veci fungovať, aj oveľa lepšie.

Prajem vám, aby ste vedeli uchopiť všetky Božie zasľúbenia. Boh vám žehnaj.

Ďakujem.

redaktorka: Oľga Repková