Poslanie cirkvi

V Božom pláne pochádza všetko, čo sa týka cirkvi jedine z Krista. Neobsahuje nič z človeka, nemá nič spoločné s hriechom. Náš Boh je rozhodnutý mať takúto cirkev, nič menšieho nemôže uspokojiť Božie srdce. Boh nielen takúto cirkev naplánoval ale takú aj získa. Keď Boh má nejaký zámer aj keby proti tomu povstalo celé peklo, žiaden odpor mu neodolá. Aj keď sa odchyľujeme od Boha a neposlúchame Ho, Boh tak či tak dosiahne svoj zámer a to cirkev čistú bez vrásky.

Telo /Efežanom5, 25-30/

Vždy, keď Božie slovo hovorí o jednote Krista a cirkvi vidíme Krista ako hlavu a cirkev ako telo. O Adamovi a Eve sa píše ako o dvoch, ktorí sa stali jedným telom ale pritom boli dvomi osobami. Adam bol Adamom a Eva bola Evou, boli zjednotení aby boli jedným telom. Taký je vzťah medzi cirkvou a Kristom. Z jedného sa stali dvaja a z dvoch sa stalo jedno. Keď Boh na počiatku stvoril človeka, stvoril muža a ženu. Eva pochádzala z Adama a bola s Adamom jedno. Rovnako tak aj cirkev vzišla z Krista a preto cirkev a Kristus sú tiež jedno. Cirkev je Kristovým telom aby manifestovala Kristov život.
Muži majú milovať svoje ženy, pretože milovať svoju ženu znamená milovať svoje vlastné telo. V Kristových očiach je cirkev jeho vlastné telo. Kosť z jeho kostí a telo z jeho tela. Nikto nemá svoje telo v nenávisti, každý normálny človek, ktorý si poraní ruku tak sa o ňu aj patrične stará. A keď si pre zmenu poraní nohu, tak k nej s citom pristupuje. Ľudia sa o seba neustále starajú, podobne aj Kristus miluje cirkev, pretože cirkev je jeho vlastné telo. Každý kresťan musí poznať Kristovo telo. Kresťan musí pochopiť, že je údom jedného tela ako úd tela Kristovho nemôže žiť ani jediný deň bez neho a ani bez zboru, preto sme údy tela Kristovho, sme spojení s kresťanmi, to znamená že aj s Kristom. Musíme odstrániť každý individualizmus nášho srdca, každé rozdelenie, ako povedal Martin Luther: „Najväčší pápež nežije v Ríme ale v našom srdci.“ Preto musíme poznať život v Kristovom tele. /Efežanom 5, 28-29/

Nevesta

Každý kresťan sa musí sústrediť na život v Kristovom tele. Pokiaľ sa o to neusiluje, nemôže sa usilovať ani o život nevesty. Ak dnes žijeme bezcieľne, tak život nevesty nepoznáme. Boh si praje mať celistvú Evu, nielen tu ruku a tam nohu, musí dostať Evu ako celistvú bytosť. Potom mu bude k úžitku. Boh nechce Evu, ktorá by bola zmrzačená, chce jedného celistvého človeka. Hovoríme si, že sme Kristovou nevestou ale skúsenosť budeš mať keď sa dostaneš na svadbu baránkovu, preto ak dnes žiješ hriešny život a nevykonávaš prácu v Kristovom tele, tak máš malý predpoklad k tomu aby si sa dostal na tú svadbu. Božie slovo hovorí, že bez posvätenia nikto neuzrie pána.

/Ev. Matúša 25, 1-13/

Príchod ženícha je veľmi blízko. Vidíme, že panny čakali na svojho ženícha. No päť z nich bolo pochabých a päť múdrych. Tie, ktoré boli pochabé, nemali oleja, podľa môjho názoru žili bez bázne pred Pánom. Boli neverné a viete prečo? Lebo sa neplnili Duchom Svätým, boli prázdne a Svätý Duch nejde tam kde je špina, kde je bordel. Môžeme vidieť ako tie panny žili v Kristovom tele, lebo oni boli veriace. Tie múdre mali oleja, to znamená, že Svätý Duch bol prítomný v ich životoch a tam, kde je posvätenosť, tam je aj Svätý Duch. Duch Svätý je pečiatkou aby si sa dostal na svadbu. Potrebuješ sa plniť Svätým Duchom a žiť posvätený život.

Rodina- stádo

Rodina zastáva dôležitú úlohu v cirkvi.

/EV. Jána 1,12/

Božie slovo hovorí, že tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi. Preto z duchovného hľadiska všetci tí, ktorí prijali Ježiša Krista tvoria rodinu, čiže sme bratia a sestry. Akou rodinou sme? Božou rodinou. Rodina má tu tendenciu rozrastať sa a rozkvitať, z duchovného hľadiska je to to isté. Musíme rozkvitať v Bohu a prinášať ovocie. Cirkev je naša rodina a musíme sa naučiť jednu vec, ak chceme aby rodina dobre fungovala, nesmie sa z nej len brať, ale aj dávať. Mnoho ľudí príde do cirkvi len vziať si požehnanie, no ak dôjde ku dávaniu vravia, že oni nemajú nič, čo by mohli dať. Takto rodina nebude fungovať. Musíme dávať aby sa rodina rozkvitala. Otec nebeský sa postaral o všetko aby sme mali v Ježišovom mene, to je pravý Otec. On sa stará o svoju rodinu. Božie slovo hovorí, keby sme pýtali otca rybu, či nám dá vajce ? Určite nie! Keď sme synovia sme aj dediči, dediči čoho? Všetkých zasľúbení. Boh pre nás pripravil zdravie, požehnanie, hojnosť. My máme dobrého Otca. On je otcom nad všetkým otcov. Vravím ti, mohol si mať vynikajúceho pozemského otca ale nikto sa nevyrovná Nebeskému Otcovi. Tvoj pozemský otec ťa nevie tak zabezpečiť ako nebeský Otec. Keď si chorý, ten pozemský otec ti nevie dať zdravie, je bezmocný, ale Otec nebeský ťa vie uzdraviť, vie ťa pozdvihnúť aby si rozkvital v jeho dome. A teraz keď vieme, že sme rodina, potrebujeme tomuto nebeskému Otcovi robiť radosť, nie nenávidieť brata, nebuď neprajný ale potrebujeme žehnať všetkým, aby sme vedeli získať dedičstvo od Otca nebeského. Preto potrebujeme byť zasadení do domu Hospodinovho. Hospodinov dom je miestna cirkev, ktorú navštevujeme. Keď dovolíme aby naše životy boli zasadené do tejto služby, príde do našich životov požehnanie, ktoré nie je prístupné zo žiadneho iného zdroja. Potrebujeme budovať dom Hospodina aby Boh mohol budovať náš dom. Ako budovať Hospodinov dom? Tým, že budeme milovať bratov, dávať desiatky a budeme  odovzdaní službe, ktorú nám Boh dal a samozrejme podporovať víziu miestneho pastora. Pamätajme, že máme Otca, ktorému patrí nebo, zem a má moc pohroziť všetkým škodcom a kobylkám v našom živote.

Armáda

Cirkev je Božou armádou.

/EV. Matúša 2, 18-19/

Ježiš má všetku moc na nebi i na zemi. A túto istú moc predal cirkvi. Keď Ježiš odchádzal do neba, mal určitú armádu, mal dvanásť apoštolov. Ježiš im povedal: „Choďte do celého sveta a čiňte mi učeníkov.“ Môžeme to vidieť na obraze Letníc. Peter kázal a obrátilo sa tritisíc ľudí, Filip zašiel do Samárie a Pavol šiel k pohanom. Armáda sa rozrastala po celom svete a naplnilo sa písmo. A my máme takisto rozniesť radostnú správu evanjelia až do posledných končín zeme. Naším heslom by malo byť získať svet pre Krista. Takú úlohu má každý jeden z nás. Nesmieme zabudnúť na to, že sme v boji, pretože apoštol Pavol hovorí: ,,Náš boj nie je proti telu a krvi,ale sme v boji proti nepriateľovi!“ Božie kráľovstvo proti diablovmu kráľovstvu. My ako armáda máme za úlohu vyhladzovať peklo a šíriť Božie kráľovstvo. Toto je Božou vôľou pre každého člena cirkvi, musíme si uvedomiť, že moc na to máme, pretože ten, ktorý je v nás je silnejší ako ten, ktorý je vo svete. Ježiš poveril ďalších učeníkov aby šli a činil ďalších bojovníkov, učeníkov, ktorí budú patriť do jeho armády aby sa jeho armáda modlila za chorých konfrontovala diablových súkmeňovcov, kriesila mŕtvych a mnoho iných úžasných vecí, ktoré činil náš generál, náš kapitán, náš nadradený. Podmienkou toho všetkého je byť učeník.

/4. Mojžišová 1,17-18/

Ako armáda musíme pochopiť z akého rodokmeňa sme, tým naším rodokmeňom je Ježiš Kristus. Preto ak chceme patriť do armády Kristovej, potrebujeme sa znovu narodiť. Keď sme znovu narodení, tak potom máme tú výsadu patriť do rodokmeňa Ježiša Krista.

/4.Mojžišová 2, 1-2/

Izraelský ľud mal vlastný kmeň a vlastnú zástavu, preto každý vedel kam patrí. Taktiež je to aj v cirkvi, každý zbor má svoju vlastnú zástavu. Aj keď Izrael je jedným celkom ale bolo tam dvanásť kmeňov, podobne je na tom cirkev. Je jedným celkom ale každý zbor má svoju vlastnú vlajku. Preto musíme byť verní svojej vlajke, svojmu zboru. Keď sme slovenského pôvodu, tak nebudeme brániť americký národ ale budeme bojovať za svoj národ, pretože náš národ nás potrebuje. Mnohí ľudia chcú prechádzať z jedného zboru do iného a tú vlajku si chcú vziať do iného zboru ale to je zlé, toto Pán nechce, Pán chce, aby sme boli verní svojej vlajke, svojmu zboru, tam kde nás zasadil.

/4. Mojžišová 1. 1-3/

V Izraeli brávali do vojny len tých, ktorí dosiahli vek nad dvadsať rokov. To symbolizovalo, že daný vojak je zrelý a schopný isť do vojny. Podobne je to aj v cirkvi, nie je zrelým vojakom ten, ktorý sa len pred nedávnom znovuzrodil ale potrebuje výdatnú stravu aby rástol a bol začlenený do armády Krista. A na to sú pastori aby budovali cirkev, pripravovali svätých na dielo služby, budovali telo Kristovo.

Modlím sa a mojou túžbou je aby v tomto zbore každý jeden bol učeníkom, odovzdaný Bohu a miestnej cirkvi. Aby sme mohli budovať ďalších učeníkov na mnohých miestach a toto je aj vlastne našou povinnosťou, bremeno každého z nás. Ježiš povedal:,,…a toto evanjelium kráľovstva bude hlásané mojou armádou po celom svete na svedectvo všetkým národom a vtedy príde koniec!“ /EV. Matúša 24,14/

Pomocný pastor: Ján Gažik