RomaniArcha

Zdravá duša

Človek, ktorý má vo svojom živote stály rast a rozvoj, má veľké možnosti. Je požehnaním nie len pre seba, ale tiež pre svoje okolie.

Aj pre veriaceho človeka, ktorý svoju životnú silu čerpe v prvom rade od Pána, je dobré poznať hranicu, ktorá oddeľuje duševne zdravého človeka od duševne chorého. Základnou charakteristikou tejto hranice, je že duševna zdravý človek, vie oddeliť predstavu od reálnej skutočnosti. Napríklad, to či sa naňho všetci pozerajú, (hnevajú, smejú,….) vie určiť, či je to skutočnosť, alebo len predstava nad ktorou duševne zdravý človek, vie vládnuť. Čiže vie kontrolovať svoje myšlienky a vie sa učiť aj na vlastných chybách. Príznakmi duševne chorého človeka môžu byť opakujúce sa neprimerané reakcie, zanedbanie hygienických návykov a i.

Dôležité je v akom stave je ego človeka. Psychológovia ego delia na tri „pod-ega“. Jedno je to aký skutočne sme, druhé je to akým sa vidíme, alebo cítime a tretie je to akým by sme chceli byť. Je dobré ak rozdiely medzi nimi nie sú veľmi veľké a to tretie ego- akým by sme chceli byť je v súlade charakterom Krista a je o niečo vyššie, ako to akým momentálne sme. Duševné zranenia vedia poškodiť mienku o sebe a preto je potrebná sa posilňovať a posmeľovať. Ak má človek na seba nereálne očakávania, tiež to nie je dobré, preto je potrebné v tejto oblasti rovnováhu.

Zranenia v oblasti duše vznikajú najčastejšie v detstve ponižovaním, vysmievaním, šikanovaním, ale tiež zanedbanou výchovou. Samozrejme to môžu byť aj zdedené vlastnosti, alebo hormonálne poruchy. Takéto rany v duši človeka vymodelujú v človeku predstavu odmietnutia, preto že každý človek má v sebe potrebu po láske. Urazený človek sa následne správa čudne a neisto. Odmietnutie v človeku odštartuje dve sily a to strach zo zranenia, čiže človek vytvára okolo seba hradby a uťahuje sa, aby sa ochránil od ďalšieho zranenia. Následne hľadá dôvod zranenia a keď ešte do tohto momentu neodpustil vinníkovi, odsúdi ho v srdci , alebo zavrhne seba a začne chcieť byť niekym iným, koho by ľudia mali radi. Toto rozdelenie osobnosti môže prerásť až do schyzofrénie.

Príčinami odmietnutia môžu byť: negatívny postoje rodičov k dieťaťu, nečakané počatie, finančné ťažkosti, hádky rodičov, pokus o potrat, iné pohlavie dieťaťa aké chceli, ak dajú dieťa neskoro po pôrode matke, rozvod, zomretie rodiča, slovné a fyzické urážky a vysmievania. Príklady zlého reagovania na odmietnutie: Hnev, horkosť, vzbura, sebaľútosť, neistota, bojazlivosť, príkladom je kráľ Saul -1Sam 15, útek a falošný obraz o sebe- menejcennosť, Kritizovanie a súdenie Mt 7:1, Rim 8:1, zatvrdnutie- stane sa nemilosrdným, prehnané nároky na seba a iných, vzniknutá horkosť pohorší aj druhých Žid 14:14.

Jediná cesta obnovy začína odpustením. Človek zo zdravou kresťanskou identitou cíti bolesť, ale jeho osobnosť sa pod vplyvom zranenia nedeformuje. Ostáva hodnotným človekom aj keď by ho okolie odmietlo, lebo vie správne vyhodnotiť vzniknutú situáciu. V opačnom prípade sa dostavia depresie, ktoré sú odstupňované od miernych až po chorobné, kde už je potrebné pod vedením psychiatra nasadiť lieky. Stavy depresie doprevádza: Smútok, prázdnota, plač, beznádej, bolesti hlavy, pálenie žalútka, nechutenstvo, frigidita, impotencia, oslabená vôľa, myšlienky o smrti a samovražde. Sú kritické životné situácie, kedy prirodzene dolieha depresia, ako napríklad: smrť príbuzného, strata zamestnania, finančné problémi, po pôrode, odchod detí z rodinného hniezda, dôchodok. Za niekoľko dní až týždňov sa dá tieto kritické obdobia spracovať. Cieľom duševnej obnovy, alebo liečby nie je dokonalosť, ale posilňovanie procesu obnovy kresťanskej identity. Múdry muž raz povedal : „ ak budeš poučiteľný, budeš použiteľný“. Učenlivosť spôsobuje stály rozvoj osobnosti a to v každom veku. Dôležitý je osobný vzťah s Pánom, lebo On skrze svoje slovo a bezpodmienečnú lásku a uznanie robí rekonštrukciu v duši.

Úspešný ľudia sú tí, ktorý si vedia poradiť s prekážkami. Ak ty vykonáš svoju časť, Boh vykoná tu svoju nadprirodzenú. Je však potrebné rozoznať hriech, lebo ten máme nenávidieť Pr 8, starú prirodzenosť, ktorú je potrebné ukrižovať Rim 6:6 , pokušeniam sa vzoprieť Jak 4:7 a démonov vyháňať.

Zachovaj v sebe odpovede na tri základné otázky:

1. Odkiaľ prichádzam a čo je prameňom môjho života?– Som Božie dielo 1M 1:26-, Stvoril ma zo svojej dobrej vôle Ef 1:5, 9, Mám dary, ktoré som dostal od Boha R 12:6, Dal sám seba, aby ma vykúpil Tit 2:14, Môžem byť dieťaťom Božím R 8:16, Priateľ Boží J 15:14,15, Boží spolupracovník 1K 3:9, Dedičom Božích požehnaní G 3:29

2. Čo je cieľom môjho života? Večný život 1 Ján 2:17, Rim 6:23, Prebývanie v jednom stane s Otcom ZJ 21:3, Naše kráľovstvo je Nebo Fil 3:20, Odmena Ž11:6, Prijatie koruny spravodlivosti 1Tim 4:7-8, Sláva Kol 3:4

3. Akou cestou mám ísť? – zákonitosti cesty- (úzka cesta, zábradlie Božieho slova, značky, pravidla cestnej premávky- prikázania Ježiša Krista)

– zákonitosti bojov (napredovanie a víťazstva, zbrane duchovného boja, úkryt , vojsko -kráľ, bratia a anjeli )

 

Človek, ktorý má vo svojom živote stály rast a rozvoj, má veľké možnosti. Je požehnaním nie len pre seba, ale tiež pre svoje okolie.

Prosperujte bratia aj vo svojej duši, …… žeby ste sa mali vo všetkom dobre a že by ste boli zdravý, tak ako sa má dobre vaša duša 3 Ján 1:2  

Ján Repka