Igor 
V minulosti sa nedalo o mne tvrdiť, že som bol dobrým človekom, alebo, že sa vo mne môže skrývať niečo dobré. Skôr to bolo naopak a vôbec sa tomu nečudujem, veď ja som sám zo seba nemal dobrý pocit. Sebectvo a túžby boli na prvom mieste pred všetkým ostatným. Často som pil a bil svoju manželku. Nevážil som si nič čo robila pre rodinu ale aj pre mňa. U nás v dedine som bol známy tým, že som vyhľadával konflikty. Niektoré hádky so susedmi ale aj s inými trvali tri dni. Nedokázal som s tým prestať a zaťahoval som do nich celú rodinu. Bol som ten, ktorý provokoval a vyšiel som s tým, že ja za nič nemôžem. Niekedy som sa bil až do krvi a skončil som kvôli tomu vo väzení, kde som strávil celý polrok. Poviem vám, že tam bolo celkom dobre, ja som sa nesťažoval, žil som len pre seba.
Raz som ochorel. Mal som apses ucha, no s časti som si za to mohol sám. Prepichol som si ihlou ušný bubienok a kvôli tomu ma hospitalizovali a následne operovali.

V tom čase som nepoznal Boha, nevedel som o Jeho existencii a vôbec som nevedel, že má o mňa záujem.

Manželka žila v dôvernom vzťahu s Pánom, hovorila mi, že Boh nechce aby som bol v takom stave v akom som sa nachádzal.

Hovorila o tom, že Boh ma môže uzdraviť a zmeniť celý môj život. Po ťažkej operácií ucha som si skutočne uvedomil, že to bol Boh, ktorý zachránil môj život a daroval mi druhý dych. V nemocnici som odovzdal život Bohu. Je tomu už štvrtý rok, čo Ho nasledujem a nachádzam Jeho dobrotu v mojom živote. Boh nezostal len pri tom, ale pracoval aj na mojom charaktere. Oslobodil ma z alkoholu a zo všetkých zlých vecí, ktoré sprevádzali môj život. Zlomil moje srdce voči rodine. Vážim si úžasný dar, ktorý mi dal moju manželku a rodinu. Som za to Bohu nesmierne vďačný. Modlím sa, aby Boh vytrhol ľudí, ktorí žijú v temnote a hriechu a zasvietilo im svetlo Kristovo.

Magda 
Pána som nikdy nehľadala, nechodila som ani do kostola. Vedela som, že On niekde musí existovať, ale pre mňa nemá nič zvláštneho. Nepútali ma žiadne veci okolo náboženstva. Počas jednej návštevy u mojej sestry, ktorá navštevovala Jehovových svedkov sa niečo hovorilo o Bohu. Povedala som si, že keď už moja sestra má aké také poznanie o Bohu, tak by som to mala skúsiť aj ja, veď nemôžem žiť ako pohan. Tak som sa pridala k Jehovovým svedkom. Navštevovala som ich zhromaždenia a brala som to celkom úprimne. Kázalo sa tam slovo a všetko ostatné, ale stále to nebolo pre môj život. Cítila som nejakú medzeru medzi mnou a Bohom. Po čase som tam prestala chodiť a žila som si svojím bežným životom, no ale nejaká tá stopa po Bohu vo mne zostala. Na druhej strane moja dcéra navštevovala letnično – charizmatický zbor v Spišskej Belej. Videla som na nej úprimné hľadanie Pána, to ako sa jej Boh dáva poznávať. Poviem vám, veľmi mi to zasiahlo srdce a túžila som po tom istom Bohu, ktorého mala aj ona. Navštívila som ich zbor a som tam až doteraz. Pred obrátením som mala veľmi ťažký život. Mala som osem malých detí, o ktoré som sa musela starať sama. Manžel bol v kuse nezamestnaný a keď sa mu nejaká práca sem tam prihodila, hneď ju

zanechal. Práca nebola jeho životným štýlom, takže popri výchove detí som musela aj pracovať a donášala som ako taký príjem. Môj muž tie peniaze vždy vzal a prepil so svojimi kamarátmi. Boli časy, keď sme nemali naozaj čo do úst, len sme čakali, že sa nad nami niekto zľutuje a pomôže nám. Kvôli tomu boli časté hádky v rodine. Manžel ma bil niekedy až do krvi a ja som mu to samozrejme vrátila naspäť. Už som nevedela zniesť tú situáciu a povedala som si, že už bolo dosť hladu v mojej rodine a keď môj muž nejavil záujem o prácu, tak som to vzala do vlastných rúk a našla som si prácu v hoteli. Tým bolo o všetko postarané. Chudoba nebol jediný problém, ktorý sme mali, mala som čo robiť aj s mojou výbušnou povahou. Pri najmenšom nedorozumení som to tomu človeku musela vrátiť, a to dvojnásobne. Kliala a nadávala som na všetkých ľudí, na ktorých sa dalo. V mojom vnútri bola veľká horkosť a zatrpknutosť.
Vďaka Bohu. Ježiš ma našiel uprostred týchto ťažkých životných situácii a vytrhol ma z diablových osídiel. Miesto kliatby sa moje slová zmenili na žehnajúce. Boh úplne skrotil moju divokú povahu. Rada navštevujem cirkev Romani Archa a spolu s bratmi a sestrami chválim nášho vznešeného vykupiteľa a je pre mňa cťou mu slúžiť.

Redaktorka: Marika Gažiková