RomaniArcha

Nechaj sa uzdraviť Ježišom skrze vieru

Učeníci Ježiša Krista v každej dobe uzdravujú: „A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.“ Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.“

Moderné chápanie chorobu odvodzuje od materiálnych príčin a považuje za materiálnu vec.
Ježiš chorobu a utrpenie odvodzoval z duchovných príčin, pripisoval im bezprostrednú a nadprirodzenú príčinu. Ježiš považoval chorobu za súčasť satanovho pozemského panstva a vplyvu.
Ježiš Kristus má kľúč vo svojej ruke, ktorý je potrebný k premoženiu utrpenia a choroby.
Podľa evanjelia Ježiš Kristus viedol dôsledný a víťazný boj proti chorobe. Nie je možné zožať víťazstvo voči chorobe, keď človek nemá od počiatku voči chorobe a utrpeniu bojový, Ježišov postoj.
Niektorí chorobu vidia ako „kríž“, alebo v najlepšom prípade bolestne prosia Boha, aby ich uzdravil.
Pán Ježiš mal s chorobou tento cieľ: „On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol.“ (Mt 8:17b)
Chorý človek nemôže byť v duchovnej oblasti šťastný a Boh chce, aby naša radosť bola v Ňom úplná.
Tri príčiny chorôb na základe evanjelií:
1. Démoni: „A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg. A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom. A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, vyprostená si svojej nemoci! A položil na ňu ruky a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.
Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šiesty deň! A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať? Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa diali od Neho.“
(L 13:10-17)
2. Hriechy ,,Potom ho našiel Ježiš v chráme a povedal mu: Hľaď, ozdravel si; nikdy viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!“
(J 5:14)
Volanie k obráteniu je spojené s Ježišovou službou uzdravovania. Pri obrátení človek dostane ducha spasenia. „A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy!“
(Mk 2:5)
3. Ľudská bezvládnosť – pochádza zo všeobecného ľudského stavu – ani z hriechu ani z démonov. ,,A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil? Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil, ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom.“
(J 9:2-3)
Uzdravovanie – na popísanie uzdravovania Písmo používa viacej výrazov.
Na ľudské prirodzené uzdravovanie sú dva odkazy v evanjeliách, nie je to náhoda, že obidva sa nachádzajú v Lukášovom evanjeliu, keďže aj on sám bol lekár.
Výsledok nadprirodzených uzdravovaní popisuje grécky výraz hygiainó, jeho význam je – v dobrom zdraví je, dobre sa cíti. V Novej zmluve sa vyskytuje dvanásťkrát. „Takže sa divili zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho.“
(Mt 15:31)
Reakcie ľudí na Ježišove uzdravenia boli aj negatívne: „A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo – Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine.“
(L 4:23)
Ježiš odpovedal citovaním Izaiáša 61:1: „Duch Pána Hospodina je na mne, pretože ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára.“
(L 4:16-21)
Uzdravujúce zázraky dopredu signalizujú triumf Božieho kráľovstva nad silami choroby. Keďže Boh neodvolal ani Svätého Ducha, ani Božie kráľovstvo, ani cirkev, preto neprešla doba zázrakov.
Zdravie je dedičstvo, ktoré si možno teraz vziať do vlastníctva. Najväčšou zábranou získania Božích statkov nadobudnutých skrze biblické zasľúbenia je nevedomosť. Čiže nepoznanie toho, čo Boh ponúka. Uzdravenie často predchádzala a pripravila viera ľudí. Ježiš takúto vieru oceňoval a svojim učeníkom ju dával za príklad. „A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj služobník bude uzdravený. A potom riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a ako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho služobník bol uzdravený v tú hodinu.“
(Mt 8:8; 13)
Viera činí možným to, aby sme božskú pomoc prijali. Ježiš učinil v Nazarete málo zázrakov pre ich neveru. Zároveň nie samotná viera uzdravuje, ale Ježiš Kristus. Ak niekto prisudzuje uzdravujúcu silu viere, môže sa dostať do okultizmu. Nie vo viere je sila, viera nás iba zapojí do Božej všemohúcnosti.
Viera je vlastne nástrojom k tomu, aby si sa dostal do styku s Uzdravovateľom. Tu treba vyvýšiť nie vieru, ale darcu – Boha a Ježiša Krista.
Učeníci Ježiša Krista v každej dobe uzdravujú: „A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.“ Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.“
(Mt 10:1; 8 )
(Výpisky z knihy Kristológia II od Šandora Nemetha.)
Spracoval: Ján Repka