Ľubomír 
Predtým, keď som ešte nepoznal Pána tým správnym spôsobom, modlil som sa k Nemu, ale nebolo to ono. Roky ubiehali a stále bolo v mojom živote niečo, čo bolo treba dať do poriadku. Raz som mal sen, v ktorom ku mne Boh prehovoril a opýtal sa ma, že čo som pre Boha spravil? Toto zasiahlo úplne celé moje srdce. Začal som chodiť do katolíckej cirkvi, kde sa spievalo a hralo, všetko to bolo pekné ale na moje otázky mi nevedeli dať odpovede a to ma znepokojovalo. Úprimne som hľadal Pána, dokonca som navštívil aj Jehovových svedkov ale znovu to bolo „kopanie do nesprávnej jamy“. Nakoniec Boh tak nasmeroval môj život, že som prijal pozvanie na jedno stretnutie, kde sa hovorilo o pokání, o odpustení viny, že Boh zotrel celý môj dlžobný úpis smrťou na kríži a ja som vedel, že toto je to, čo som hľadal. Odovzdal som život Bohu, navštívil som zbor, kde som pred mnohými svedkami vyznal Pána a Boh neskončil len pri tom. Po troch mesiacoch chodenia za Pánom som začal slúžiť ako zvukár, čo ma nesmierne budovalo a posúvalo dopredu, bol som vďačný Bohu za túto službu. No Boh napĺňal aj v tomto moje očakávania a stále ma posúval do vyšších levelov. Po nejakom čase som začal slúžiť v chváliacej skupine nášho zboru ako bassgitarista a vyučoval som základy kresťanského života.

Boh ma posúva stále vyššie a vyššie. V čase, keď som nepoznal Pána, som žil tak ako každý iný. Bol som pyšným človekom, rád som si vypil, hazard a tipovanie bolo súčasťou môjho života. Sprevádzal ma hnev a nervozita, niekedy som popritom udrel aj moju milovanú manželku, čo ma aj neskôr veľmi mrzelo. Závislosť na hazarde bola veľmi veľká, pri hre pokru som niekedy strávil deň aj noc, preklínal som všetko a všetkých. Viedol som život, ktorý neoslavoval Pána.
Keď som ale vstúpil do vzťahu s Bohom, vzal som to úplne vážne a vedel som aj to, že už nemôžem žiť tak, ako som žil predtým.

Preto som to predkladal Pánovi a Pán ma oslobodil z nikotínu, tipovania aj z hazardných hier. Víno, ktoré bolo pre mňa potešením, je teraz pre mňa niečím odpudzujúcim. Aj v manželstve došlo k premene. Začal som si ctiť manželku, hádky, ktoré sa predtým nedali riešiť, dnes riešime s Pánom, predkladáme svoje prosby Bohu, hľadáme spoločné ciele a vízie pre náš spoločný život. Život s Bohom je nádherný a mojou túžbou je, aby každý človek našiel Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista.

Mariana 
Pred obrátením môj život nebol až taký hrozný, no nevedela som ovládať jazyk a tak ohováranie a posudzovanie druhých ľudí bolo na dennom poriadku. Vyžívala som sa v kritizovaní druhých ľudí, no ani v manželstve to nebolo ustlané na ružiach. Chcela som zaujať pozíciu tej, ktorá všetko riadi a vedie ale našťastie pri povahe môjho manžela sa mi to nikdy nepodarilo. Bola som ľahostajná k manželovým potrebám, proste sebectvo a nezrelosť, to bolo moje. Myslela som si, že žijem celkom normálny život a že Boh je len na výnimočné príležitosti. Manžel bol horlivejší pri hľadaní Pána a nejako to prešlo aj na mňa. Mala som možnosť navštíviť jedno z tých stretnutí, ktoré dá sa povedať menia život. Manžel sa išiel dať pokrstiť a to bolo pre mňa osudové. Pastor sa ma spýtal otázku, ktorá zmenila celý môj život a hneď som sa dala pokrstiť aj ja. Boh ma obdaril jazykmi a začlenila som sa do kresťanského zboru Romani archa. Začala som slúžiť Pánovi. Momentálne slúžim v detskej besiedke a pri vydávaní rozletu. Začala som byť šťastným človekom, ktorému nič nechýba, lebo Pán prebýva v mojom vnútri.
Boh je dobrý a preto Ho treba vzývať v duchu a v pravde. Veľké ďakujem patrí Bohu za to, že nás prijíma a mení na svoj obraz!

Redaktorka: Marika Gažiková