Peter
Pred obrátením som neustále pil, nebol deň, keby sa v mojich ústach nenašiel alkohol, či víno. Na cigarety a alkohol som si musel požičiavať vzhľadom k tomu, že som bol finančne závislý od mojich rodičov.
Rodičov som vôbec nebral vážne, bol som egoistickým synom, a to vo všetkom. Robil som im napriek ako sa len dalo.
Mal som dievča, ktoré matka neznášala, no chvála Bohu, že v tomto som neposlúchol rodičov, lebo by som prišiel o moju teraz už milovanú manželku.
Boha som vôbec nehľadal, ako malý som chodil do zhromaždenia k Jehovovým svedkom, lebo rodičia boli aktívnymi jehovistami. Vôbec ma to tam nebavilo, chodil som tam z donútenia, len aby rodičia boli spokojní a mňa viac neterorizovali obviňovaním, že som neposlušný chlapec. Trvalé ovocie to vo mne nezanechalo.
Keď som rástol a dospieval, prestal som brať vážne rodičovské výlevy a prestal som chodiť do tej cirkvi. Raz sme boli s priateľkou u jej rodičov. Priateľka bola už v tom čase znovuzrodená, ja som tomu nechápal a ani nebral vážne, no jej brat sa ma spýtal, či sa nechcem stretnúť s Bohom. Mňa to zarazilo, lebo som vedel, že o Boha som nejavil záujem a poznal som aj svoj doterajší spôsob žitia. Ani neviem prečo, povedal som mu, že chcem spoznať Boha, o ktorom hovorí.
Keď som sa modlil modlitbu prijatia, niečo vo mne opadlo, cítil som, že už nebudem tým istým človekom ako predtým. Celú noc som uvažoval nad rozhodnutím, ktoré som učinil a nad tým, že niekto teraz prebýva v mojom vnútri. Odvtedy som naozaj iným človekom, prestal som piť, stopol som starý spôsob života a teraz slúžim Bohu.

Spolu s manželkou slúžime vo chváliacej skupine nášho zboru. Ako hovorí 150. Žalm, že máme Boha chváliť na bubnoch, tak aj mňa Boh obdaril týmto darom a s radosťou mu v tom slúžim.
Sme šťastnou rodinou, máme osem-mesačného syna, ktorého už teraz vedieme k Bohu a k živej viere.
Mojou túžbou je viac spoznať Božiu lásku a prítomnosť Ducha Svätého v mojom živote i v živote iných ľudí.

Vierka
Ako mladá a slobodná som chodila do kostola, spievala som v speváckom zbore, no aj napriek tomu som to nebrala vážne. Bol to koníček, ktorý vypĺňal môj prázdny a nevyužitý čas.
Chodila som aj na rôzne mládežnícke akcie, no nech som robila čokoľvek a šla kamkoľvek, môj život sa nemenil.
Popri všetkých priateľoch, ktorých som mala, sa našla aj taká, ktorá bola znovuzrodená a práve táto priateľka ma pozvala na zhromaždenie.
Poviem vám, vôbec sa mi tam nepáčilo, absolútne na mňa nezapôsobilo nič a nik na tom mieste. Vo vnútri som si povedala, že moja noha na to miesto viac už nevkročí.
V tom čase sa obrátil môj brat a on nás neustále bombardoval kázaním o Bohu.
Tak či tak som sa tomu nemohla vyhnúť. Neverila som tomu, ale vo vnútri mi blikalo svetielko, to svetlo bolo až tak silné, že som uverila a dala život Bohu.
V mladosti som sa preklínala, mala som strašne výbušnú povahu, bavilo ma chodiť po diskotékach a krčmách.
Zdierala som rodičov, museli mi dávať peniaze na oblečenie, či na to mali alebo nie. Oblečenia som mala viac než dosť, no vždy som túžila mať nové a nové.
Keď som sa znovuzrodila, začala som čítať Bibliu a tam som videla, čo je zlé v mojom živote a Boh to začal meniť.
Modlila som sa, aby Pán zo mňa urobil človeka, ktorý mu bude na česť.
Veci, ktoré som robila bolo ťažké zanechať, lebo som to milovala, ale prítomnosť Boha bola silnejšia v mojom živote. Boh je živý, Boh je láska a Boh má záujem o každého, stačí sa mu odovzdať.
Redaktorka:  Marika Gažiková