Dávno predtým, úplne na samom začiatku, som bola katolíčkou. Do kostola som nechodila, len pri zvláštnych príležitostiach ako sú pohreby a prijímania detí.

Keď som tam tam chodievala a videla ľudí ako kľačia pred nemými sochami, niečo sa vo mne búrilo a vo vnútri som s tým nesúhlasila, no aj napriek tomu som tam chodila aj ja a robila všetky tie úkony, ktoré boli proti mojej srsti. Robila som to kvôli ľudom, aby ma nevysmiali a aby som nevypadla z davu.

Pri spovedi som kňazovi nevedela vyznať hriechy, dostala som amok. Ten kňaz bol z toho úplne mimo. Bola som vraj jeho výnimočným prípadom.

Pri hľadaní Pána som zakotvila aj u jehovistov. Síce som tam chodila ale stále som hľadala niečo, čo mi dodá pravý zmysel a pokoj vo vnútri. Unavovalo ma stále niečo hľadať a prežívať nepokoj, preto som sa pevne rozhodla, že zostanem u jehovistov .

Po čase som zistila, že  aj toto rozhodnutie bolo nesprávne. V tom čase mi vážne ochorel syn, museli ho hospitalizovať a v tom náboženstve  som nenašla nikoho, kto by mi pomohol. Neostávalo mi nič iné, len sa spoliehať na Pána. Odvtedy som prestala túto komunitu navštevovať.

U mojej mamy sa stretávala skupinka veriacich ľudí, ktorí žili s tým pravým Bohom. Pri tomto objave som bola už samozrejme opatrná, lebo som sa nechcela popáliť, no Boh mi zasvietil tým pravým svetlom a našla som zmysel, ktorý som tak dlho hľadala a mojím zmyslom je Ježiš Kristus.

Kým som nenašla ten pravý  zmysel života a neprešla celým tým dobrodružstvom pri hľadaní Pána, tak  som  žila vo svete a nebála som sa Boha. Preto som si robila, čo som chcela. Kradla som v obchode, naložila som si plný košík a odišla bez platenia. Ako mladá dievčina som vstúpila do manželstva ale nevedela som žiť v tomto zväzku a na základe toho sme si strašne veľa poubližovali.

Manžel nepracoval a mali sme dve malé deti. Nenašiel sa nik kto by mi pomohol v tých ťažkostiach a žiť bez peňazí je veľmi ťažké. Keď nemáš čo dať deťom do úst, pre rodiča je to strašne zdrvujúce. Musela som ísť pracovať. Pracovala som v lese, trošku nám to pomohlo a aj s mojím manželom to nejako pohlo a hľadal si prácu aj on. Môžem byť Bohu vďačná po celý môj život, lebo On zmenil moje srdce. Odkedy som odovzdala život Bohu, žije sa mi oveľa ľahšie a príjemnejšie. Moje deti spolu so mnou kráčajú za Pánom a hľadajú Jeho vôľu pre svoje životy. S manželom sa máme radi a v rodine nastala súdržnosť. Zo srdca prajem ľudom, aby našli svojho Spasiteľa a ich život sa stopercentne zmení.

Redaktorka: Marika Gažiková