Lucia

Ako mladá dievčina som chodila do kostola, spievala som v miestnom zbore ale poviem pravdu, aj napriek tomu ma to vždy nebavilo a ani som to nebrala vážne. Nespievala som Bohu, mojím cieľom nebolo vyvýšiť Pána ale seba, upútať pozornosť a ukázať čo vo mne je. Navštevovala som aj rôzne biblické kurzy, kde sa síce hovorilo o Bohu ale tak ako spev aj toto som brala na ľahkú váhu. Poväčšine som tam bola len pre zábavu a zažiť a stretnúť nejakých nových ľudí. Do kostola som chodila kresliť po laviciach a písať rôzne odkazy ľudom, ktorý prišli a sedeli po mne. Skrátka nudila som sa a nechcela som zostať doma s rodičmi a nič nerobiť. O Bohu som mala len to poznanie, že niekde je,ale nevedela som, že kde v skutočnosti prebýva, aj napriek tomu, že som chodila do kostola a vraví sa, že kostol je domom Božím, no ja som to tam nepociťovala a preto som si to miesto ani nevážila. Nevedela som ani to, že vstal z mŕtvych a že ma miluje. No našťastie sa v mojom živote tak vyskladali veci, že som mala znovuzrodeného brata a ten mi začal hovoriť o Bohu, vysvetľovať veci z Božieho slova. Táto práca zrela v mojom vnútri, začala som si uvedomovať svoju hriešnosť, no a po istom čase som v slzách odovzdala život tomu, komu samotný život patrí a tým je náš  Boh. Ako starý a neveriaci človek som často kliala ale aj odsudzovala ľudí za veci, ktoré robili zlé vo svojom živote. No na seba som nič negatívneho nevidela. Samozrejme fajčenie a pitie alkoholu ma náramne bavilo. Venovala som sa aj vešteniu, len tak pre srandu, neuvedomovala som si závažnosť týchto vplyvov. Môj život bol nestabilný a poviem vám, že nestál za nič, pokiaľ som nestretla Pána a On ma začal oslobodzovať s týchto zlých vlastností. Pri krste Boh obmyl všetku tú špinu z môjho života a tak ako hovorí Biblia stal sa zo mňa nový človek. Mojou túžbou je aby sa ľudia naozaj obrátili k živému Bohu a hľadali Ho v každej životnej chvíli.

Slavo 

Vyrastal som v rodine, kde sa praktizovalo tradičné náboženstvo. Počas môjho detstva ma takisto viedli k týmto tradíciám, čo sa mi neskôr nepáčilo. Túžil som po Bohu, chcel som Ho poznať nejakým bližším spôsobom, tak som navštevoval kostol tak často ako sa len dalo, no vždy to skončilo sklamaním z toho, že Boh je pre mňa nedostupný a nedá sa Ho nájsť. Niekde vo vnútri som vedel, že musí existovať, no nemal som istotu spasenia, nevedel som čo bude po smrti z mojím životom. Nevedel som či pôjdem do pekla a či do neba a keďže cirkev, ktorú som navštevoval mi hovorila neisto o večnosti odrazilo sa to aj v mojom živote. Žil som normálnym životom ako každý bežný človek a veci okolo viery a spasenia nejako ustáli v mojom vnútri. V tom čase som mal švagra, ktorý bol znovuzrodený a ten mi veľmi horlivo kázal a svedčil o existencií večného života a že Boh pre svojích ľudí pripravil nebo. Samozrejme neveril som tomu čo hovoril ani slovo. No vďaka Pánovi bol neoblomný natoľko, že Boh zlomil moje sklamané a neveriace srdce a v príhodný čas som odovzdal život Bohu. Teraz viem, že mám odpustené hriechy a vidím ako Boh pracuje na mojom živote. V mladosti som nebol veľmi zlým človekom. Kradol som a bol som neposlušný svojím rodičom, no nepovažoval som to za veľký prešľap a preto ma to ani netrápilo. V manželstve sme mali neustále škriepky. Ja som si presadzoval svoje a manželka tiež nestála v kúte. No keď Boh vstúpil do môjho života všetko zmenil, oslobodil, uzdravil. Teraz vidím Božiu slávu na mojom živote ale aj na mojej rodine.  Modlím sa, aby každý našiel  Boha a skrze Božie slovo boli naprávané ich životy.
Redaktorka: Marika Gažiková.