RomaniArcha

Módou získavajú prijatie

„Ak je tvoja identita silná, ak si vyrovnaný so svojimi hodnotami, vtedy sa vieš omnoho ľahšie pozrieť do očí odmietnutiu, tomu, že ťa nemajú radi, ako vtedy, keď už nevlastníš takéto hodnoty.“

romani design
Sme v centre Budapešti, „v jednom Dome“, vytvorenom v tesnej blízkosti Baziliky. Prvé domáce kultúrne stredisko otvorilo svoje brány v priebehu októbra a dovtedy schátraná a z väčšej časti neobývaná budova sa naplnila životom cigánskych umelcov. Vnútro nájomného domu v lete zrekonštruovali samotní pôvodcovia nápadu, a tak sa stalo výstavným priestranstvom aj rozsiahle, svetlé schodište, kde vychádzame na druhé poschodie, medzi obrazy súčasných maliarov. Zakladateľkami cigánskeho umeleckého strediska sú: Kőszegi Edit, majiteľka KuglerArt Szalon Galérie, zároveň aj bývalá obyvateľka domu a Varga Erika, vedúca módnej firmy Romani Design.

erika vargaErika, ktorej salón a krajčírska dielňa funguje od roku 2010, vniesla jedinečný štýl do sveta módy spopularizovaním a zmodernizovaním tradičného rómskeho oblečenia, ktorého módne prehliadky od začiatku sprevádza obrovský záujem. Svoje hlavné poslanie vidí v tom, aby znížila spoločenské predsudky pomocou módy, a to takým spôsobom, aby širokú verejnosť a aj samotných cigánov oboznámila s takou kultúrou oblečenia, ktorú charakterizuje bohatosť farieb, radosť zo života, množstvo kvetových motívov, ženskosť a elegancia. Charakteristické ručné výrobky zhotovené z najlepších základných materiálov, nie je ľahké na prvý pohľad rozoznať od nádherných niekdajších vzácností. Tvorkyňa Romani Designu by takto chcela dať každému najavo, že cigánska kultúra je kultúra, ktorá má hodnotu.

Prarodičia Eriky prišli z Transylvánie (Sedmohradska) a usídlili sa v Szabolcsi. Sama pochádza zo zámožnej obchodníckej rodiny. Z fotografie na stene v jej dielni sa do kamery  dívajú ženy oblečené v tradičných šatách a muži peknej tváre v klobúkoch. „Čo tu vidíš, to je môj vlastný život. Významná časť špeciálnych základných materiálov pochádza zo zbierky, sú to pôvodné kusy, reprezentujú serióznu hodnotu“ – vodí ma dookola Erika, ktorej skúsenosťou je, že oblečenie určuje postoj svojho nositeľa. „Myslím si, že základný rozdiel medzi rómskou spoločnosťou, je v tom, kde sa kto nachádza v zachovaní, alebo v odmietnutí tradície. Ak je tvoja identita silná, ak si vyrovnaný so svojimi hodnotami, vtedy sa vieš omnoho ľahšie pozrieť do očí odmietnutiu, tomu, že ťa nemajú radi, ako keď nevlastníš takéto hodnoty. Rómska kultúra je bohatá na morálne a estetické hodnoty. Ich strata znamená neuveriteľnú škodu a v dnešnom svete sa skoro nenachádza taká hodnota, pre ktorú by sa oplatilo tieto zameniť. „Hovorím o priebežne sa meniacej dedičnosti, schopnej sa vždy obnoviť: veď aj svet módy, designu, vlastne znamená to isté“ – pridáva dizajnérka.

romaniOblečenie má úlohu zachovať hodnotu: kto si zmení oblečenie, mení svoje zvyky aj morálku. Podľa nej najviac do očí bijúcou formou tohto priebehu je, že mnohí z rómskej mládeže doslova vyzliekli tradičné oblečenie a začali sa obliekať ináč. V dnešných dňoch prichádza do reči často kritizovaná téma rómskych tínedžerských manželstiev. V súvislosti s tým považuje za dôležité poznamenať: Rómovia tradične v mladosti, keď sa zamilujú, zviažu svoje životy medzi sebou. Podľa nej je otázne, o čo to je horšie ako život dnešných tínedžerov, meniacich svojich partnerov. Ako vedúcej Romani Designu, je jej cieľom, aby ukázala, že niekto môže byť módny, moderný aj tak, že hrdo prijíma seba, nevzdá sa svojej hodnoty. Totižto, keď si niekto nectí svoj pôvod, vtedy si ho ani druhí   nebudú ctiť. „Čo mňa charakterizuje, aj v mojej práci, je to, že som Rómka. Neviem pochopiť tie ženy, ktoré svoje nádherné čierne vlasy dávajú farbiť na blond a obliekajú sa tak, aby nebolo vidieť, že sú Rómky – hovorí Erika. – Je to sebaklam, veď tým, čo robí, hovorí, že sa hanbí za svoje cigánstvo, neprijíma seba, chce byť niekým iným a tým potvrdzuje antipatiu väčšiny. Tieto cesty nikam nevedú, vyvolávajú práve opačný účinok: ešte menej si ich budú ctiť. Vidím, že ani inteligenti nechápu, tento chybný postoj, ktorý podporuje predsudok, že Rómovia nemajú kultúru, nevlastnia hodnoty, na nič nie sú dobrí.“

Móda sa zdá byť veľmi účinným nápomocným nástrojom k spoločenskému prijatiu. Romani Design sa zaoberá aj starostlivosťou o nadanie a má svoj svojrázny štipendijný program, v ktorom spolupracuje hlavne s mladými vysokoškolákmi, ktorí radi nosia rázovité šaty a doplnky na najrozličnejších fórach, na vysokoškolských hodinách, skúškach a iných verejných i rodinných udalostiach. Ich zážitky sú pozitívne, lebo ich oblečenie, ktoré nosia, zožne vážny obdiv v kruhu svojich vysokoškolských rovesníkov. Podobným úspechom a s vedomím poslania nosia unikátne kusy Romani Designu Rómski i nie Rómski verejní účinkujúci a interpreti, medzi inými Osztolykán Ágnes, Soma Mamagésa alebo aj členovia Karavan Familia.

romaniiMedzi kupujúcimi tradičných oblečení je omnoho viac nerómov, ako Rómov, dokonca zahraničných. „Naši kupujúci sú uvedomelí kupujúci. Z ich strany je to aj jedna forma spoločenského poslania, veď kto nosí oblečenie Romani Design, ten nenosí všedné oblečenie, ale prijíma spoločenstvo s odkazom prijatia, s multikulturalizmom. Dnes je k tomu ešte potrebná guráž, ale dúfam, že to bude zanedlho aj in, obliecť si šaty Romani Design“ – hovorí Erika, ktorá po doterajšom období prestavby pracuje na vytvorení úspešnosti obchodu, na širokej dostupnosti.

Romani Design je prevažne strednej kategórie, robí obrat produktov kategórie prémium medzi 14-28 tisíc forintov, kde maximálna cena je 158 tisíc forintov. „Spoločenské poslanie, vyhliadka rovnosti a popularita rómskej kultúry je dôležitou oblasťou, ktorá umožňuje spoluprácu s takými známymi podporovateľmi ako je Open Society Fundation. Ale skutočne zachovať sa vie ten program, ktorý aj v trhovom poňatí zastane svoje miesto, teda, ktorý je schopný naplniť skutočne spoločenské nároky. Vtedy aj my dosiahneme náš vlastný cieľ“ – vysvetľuje vedúca obchodu, ktorá od začiatku stavia pracujúcu spoločenskú organizáciu so zamestnancami s hendikepom. Ako hovorí: v projekte takéhoto typu zisk nie je cieľom, ale nástrojom, ktorý treba dosiahnuť k tomu, aby sa ich dôležité spoločenské záväzky uskutočnili. Podľa jej výpočtov to môžu dosiahnuť v priebehu piatich rokov. Neuvažuje, že by skúsila šťastie v zahraničí, svoje miesto chce nájsť doma, ale značku by chcela doviesť k úspechu aj vo svete.

Makki Marie Rose
zdroj: Hetek, 30. november 2012, str. 34-35, preložila Anna Mináriková
zdroj obrázkov: fotopanorama.it