RomaniArcha

Zita Horváthová

Môj problém sa začal vtedy, keď som stratila môjho staršieho syna a po nejakom čase som pochovala aj svojho milovaného manžela. Nevedela som sa s tým zmieriť, aj keď už uplynula dlhšia doba a potom roky, ale tá rana v srdci bola stále živá. To, čo bolo v mojom vnútri, bolo silnejšie než ja sama. Nevedela som to uniesť a moje myšlienky ma […]

Môj problém sa začal vtedy, keď som stratila môjho staršieho syna a po nejakom čase som pochovala aj svojho milovaného manžela. Nevedela som sa s tým zmieriť, aj keď už uplynula dlhšia doba a potom roky, ale tá rana v srdci bola stále živá. To, čo bolo v mojom vnútri, bolo silnejšie než ja sama. Nevedela som to uniesť a moje myšlienky ma ubíjali na smrť. Žiaľ vo mne bol stále hlbší, keď som rozmýšľala nad tým, že mi zomreli dvaja najbližší ľudia. V takom stave som sa nachádzala 6 rokov a počas týchto 6 rokov som sa tohto nevedela zbaviť. Chcela som žiť bez stresu, bez žiaľu a zabudnúť na tú bolesť. Vedela som, že je to choré a niečo vo mne nie je v poriadku. Keď som uvidela fotografiu mojich zosnulých, ešte viac to vo mne rástlo. Čakala som len na sviatok všetkých svätých, a ten vo mne väčšmi oživoval smútok a potom nasledoval neustály plač. Potom som sa rozhodla niečo s tým spraviť, tak som navštívila psychiatra a ten mi určil, že som mala porušené nervy a vysoký tlak a cholesterol v krvi. Aj keď mi predpísal nejaké tabletky, na krátky čas mi pomáhali, ale potom to bolo presne ako na začiatku, až pokým sa v mojom živote neodohralo niečo zvláštne, ale zároveň niečo krásne. Mocne sa ma dotkol Boh. Pamätám si ten deň, lebo ten deň bol pre mňa výnimočný. V Krížovej Vsi sa konala evanjelizácia, kde hovorili o Bohu, o tom, aký je dobrý. V jeden okamih počas evanjelizácie sa hlasne volalo meno Ježiš. Vtedy som spadla pod Božou mocou a tiež som neprestajne volala meno Ježiš. Po týždni som urobila najdôležitejšie rozhodnutie v mojom živote. Rozhodla som sa prijať Ježiša Krista do môjho srdca.

Vtedy začalo prebiehať aj moje vnútorné uzdravenie, keď sa za mňa modlili bratia zo zboru. Môj Boh ma oslobodil a uzdravil moje srdce aj žiaľ a moje myšlienky nabrali ten správny smer. Áno, aj lekári mi potvrdili, že môj stav sa veľmi zmenil. Vysadili mi aj tabletky, ktoré som užívala. A čo má veľmi prekvapilo, aj môj tlak, ktorý bol vysoký, sa ustálil. Aj cholesterol, ktorý som mala v krvi zvýšený už vďaka Bohu zmizol. A teraz už môžem žiť svoj zvyšok života v pokoji a bez nejakého nátlaku a žiaľu. Aj keď si spomeniem na môjho manžela a syna, je to už zdravé. Už 3 mesiace sa cítim veľmi dobré. Nasledujem Pána a vychutnávam si Jeho prítomnosť. Áno, môj odkaz pre ľudí je, že Boh nehľadí na to, koľko máš rokov, či si mladý alebo starší. Aj teba miluje Boh. A moje srdce sa teší a raduje a je vďačné, že Boh sa oslávil v mojom živote. Ďakujem za to Bohu.

Redaktorka: Barbora Hangurbadžová