RomaniArcha

Blažena a Jozef Hangurbadžovci

Jozef Môj život bol úplne v troskách. Bol som pyšným a sebeckým človekom. Hľadel som len na seba a na svoje potreby. Pracoval som od svitu do mrku, a keď mi ostal nejaký čas navyše, tak som ho chcel využiť naplno pre seba. Veľmi ma to ťahalo k hazardným hrám, hrával som poker, pri ktorom som častokrát nemal ani pojem […]

Jozef

Môj život bol úplne v troskách. Bol som pyšným a sebeckým človekom. Hľadel som len na seba a na svoje potreby. Pracoval som od svitu do mrku, a keď mi ostal nejaký čas navyše, tak som ho chcel využiť naplno pre seba. Veľmi ma to ťahalo k hazardným hrám, hrával som poker, pri ktorom som častokrát nemal ani pojem o čase. Začal som večer a skončil niekedy ráno. Tipovanie bolo ďalšou záľubou, ktorú som rád robil, bavilo ma stávkovať a pokúšať šťastie. Boli chvíle, kedy už na to všetko nebolo peňazí, tak som kradol mame, len aby som mal. Počas pracovnej doby som si odskočil zahrať na automatoch, čo vždy nedopadlo slávne. Cez leto som chodil hrať futbal, a po skončení som si zašiel s kamarátmi na pivo do krčmy. Robil som všetko možné, len som nestrávil čas s rodinou. Manželku som mal za nič, nepokladal som za potrebné jej vysvetľovať, kde som, čo robím a kedy prídem. Nebral som ju vážne, jej názor pre mňa nebol podstatný. Nezaujímalo ma, ako sa má, alebo čo robili moje deti. Bral som ju len ako ženu v domácnosti, ktorá si musí plniť svoje povinnosti. Takto som žil až do chvíle, kým som nespoznal niekoho, kto zmenil môj život, ale aj myslenie. Čo sa týka otázok viery, mal som v tom poriadny chaos. Vedel som, že Boh existuje, lebo ako deťom nám mama rozprávala biblické príbehy a niečo z toho vo mne ostalo, ale nebolo to nič vážnejšie. Do kostola som chodil len preto, lebo som musel prijať sviatosti, ináč by ste ma v kostole nenašli. To nebolo miesto pre mňa. Pred časom sa u nás začali konať evanjelizácie, a keď som nič lepšieho nemal na práci, tak som sa tam zastavoval a počúval, ako sa tam káže. Nič z toho ma nezaujalo, po skončení prišiel za mnou jeden mladík, ktorý mi vedel odpovedať na všetky otázky, ktoré som mal a mňa to veľmi prekvapilo. Ani neviem prečo, a začal som sa s ním kamarátiť.
Neuplynulo veľa času a odovzdal som život Bohu. Poviem vám, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobil. Od toho času sa môj život rapídne zmenil k lepšiemu. Začal som čítať Božie slovo, tráviť viac času s rodinou. Zistil som, akú nádhernú a múdru manželku mám. Viac som si ju všímal a bral na vedomie aj jej názor. Boh ma oslobodil od hazardu, úplne to vymizlo z môjho života. Boh vstúpil so svojím svetlom a ukázal mi ako žiť. Nemenil by som to za nič na svete. Mojou túžbou je, aby ľudia neprestali kázať Božie slovo, lebo to môže zachrániť ich život.

Blažena

Vyrastala som v katolíckej rodine. Všetci v našej rodine sa tvárili, že sú veriaci, ale realita bola iná. Ja som sa takisto snažila žiť to, čo praktizovali moji rodičia, začala som chodiť do kostola, na rôzne stretnutia, dokonca som bola aj v chváliacej skupine. Chcela som spievať a chváliť Boha, ale v kostole sa to nedalo. Tam nás učili, že máme byť potichu a keď niekto bol o niečo hlučnejší, tak si to aj patrične odniesol. Po čase ma to prestalo baviť. Túžila som Boha spoznať viac, a tam sa to nedalo. Do kostola som síce prestala chodiť, ale túžba po Bohu vo mne ostala. Po nejakom čase sa u nás začali konať verejné zhromaždenia, ktorým som sa veľmi potešila. Tieto zhromaždenia boli iné, ako tie, ktoré som doposiaľ poznala, a to ma veľmi priťahovalo. Chodila som na tie miesta a počúvala kázne, ktoré sa kázali, no manžel mi bránil poznať bližšie Boha, zakazoval mi chodiť na tieto stretnutia, ale ja som tam chodila aj napriek jeho zákazom a počúvala na Božie slovo. Po krátkom čase sa aj manželove srdce obmäkčilo a nebol už proti mojim návštevám týchto stretnutí. Raz som prijala pozvanie na jedno stretnutie, a tam som odovzdala život Bohu. Odvtedy sa mi žije oveľa ľahšie. Od detstva som zápasila s pocitom strachu a neprijatia. Bola som veľmi hanblivým a utiahnutým človekom. Hanbila som sa za to, ako vyzerám, preto som s nikým nenadväzovala vzťahy. Najradšej som bola sama. Nikdy som nevyjadrovala svoj názor, lebo som sa bála odmietnutia, myslela som si, že nestojím za nič. Keď som sa vydala, všetko sa ešte viac skomplikovalo. Manžel si ma nectil a nebral ma vážne. Bola som piate koleso na voze. Aj keď sme žili v jednom dome, boli sme dvaja cudzí ľudia, ktorí nevedia o sebe nič. To ma veľmi ničilo, myslela som si, že nie som preňho dosť dobrá, a ani sama seba som si nevážila. Takýmto temným životom som žila dovtedy, kým doň nevstúpil Boh a nezmenil ho. Odkedy som prijala Pána, začala som si viac veriť. Boh mi ukázal, že mám veľkú hodnotu. Boh ma oslobodil od pocitu strachu a neprijatia. Aj manželstvo sa veľmi upravilo, manžel si ma začal viac všímať a ja som mu začala viac veriť. Tieto úžasne veci spôsobil Boh v mojom živote. Naplnil ma šťastím a pokojom. Som šťastná, že niekto taký veľký a majestátny vstúpil do môjho života.